Pondelok 24. Septembra 2012
Autor: Boardlife, Peter Gerbel
Foto-video: Absinthe
0 komentárov

Absinthe Films - Resonance + interview Nicolas Müller

Mať v rukách originálne DVD a ešte k tomu podpísané od jazdcov jazdiacich vo videu, je príjemný pocit. Nie je to nič materiálne, ale skorej pocit, že máte kúsok histórie snowboardingu. V dnešnej dobe voľného sťahovania, itunes, pirátstva je to pomaly aj ojedinelý pocit. Stojí to však za to. Pozrime sa na video od Absinthe Films – Resonance.

Štvrtok 13. septembra a Bratislava patrili luxusnej videopremiére nového videa Resonance od Absinthe Films. Nechýbali ani jazdci ako Nicolas Müller, Mathieu Schaer, Danny Kass a Wolfgang Nyvelt. K nim sa pridali filmári a Absinthe Crew - David Vladyka (filmár), Patrick Armbruster (filmár, producent a spoluvlastník), Kathrin Kellenberger (manažérka a producentka). Skvelé vidieť aj ľudí, čo stoja za kamerou. Absinthe Films – jedna z najlepších produkcií na svete má za sebou už trinásť videí. Twel2ve, NowHere, Neverland, Saturationm Pop, Futureoroof, Optimistic, More, Vivid a zatial posledné Resonance. Kvalitu videí zabezpečuje aj množstvo kvalitných riderov. Vráťme sa však k videu.

Obal klasicky plastový (na rozdiel od NowHere videa) na ktorom dominuje Nicova fotka ktorú odfotil Frode Sandbech. Vsúvam DVD, play a ideme na video. Štyri možnosti. Play Movie – Chapters – Bonus Features – Suporters. No asi ktorá pôjde prvá? Samozrejme, že video. Úvod plný pow powu, medzitým sa dozvieme mená sponzorov a jazdcov jazdiacich vo videu Resonance. Prvý part patrí Lucasovi Debarimu aj skvelý! Kopec prašanu, pow pow riding, nejaká tá skočka. Veľmi hecujúce aj s podporou songu Elliott Brood - Write it all down for you. Šmakový začiatok. Part končí školáckym pádom na rozbehu a už nasleduje Eric Jackson. Znova kopec snehu, pow pow striekanie. K tomu sa pridávajú skočky v lese a je to naozaj skvelé! O gape cez cestu ani nehovoríme.

Úvodná spevácka vložka a ide Brandon Cocard. Začiatok vyzerá na riadny jibový náklad, ale nebojte, od pow powu nebudeme ďaleko. Nie však na dlho. Jibové sérky striedajú pow pow a kickrové onebesenie. Všetko v štýle. V profile hrá Kenny Rogers – Just Dropped In. Oslovil nás najmä bonk do koša to boro na zábradlí. Záver partu konči mega 50-50 na zábradlí so 127 schodmi. Neskutočné.

Od streetu prechádzame znova k powu. Expertom na prach je Wolle Nyvelt, ktorý sa taktiež zúčastnil onebesenia v Bratislave. Wollemu hrá Roots - Don't Say Nuthin' a pri ktorom si dáva strašné pow a BC jazdy. Tu už začína aj troška vážnejšieho freestlye. Obrovský Cab 900, Fs 720, vidieť, že minulú zimu nakydalo mega snehu. Záverom partu si Wolle doniesol aj svoj surfsnowboard a dáva ako nikto iný. Šmakotinka. ďalším na rade je Danny Kass (aj ten bol v Bratislave). Vtipná čiapko-kukla a príjemné spotíky za hudby od Roling Stones – Not Fade Away.

Blair Habenicht strieda Wolleho. Čuduj sa svetu, ďalší krásny pow. Hudba od Melvins a song June Bug. Blair jazdí ťažké freeride spoty na veľkých a skalnatých horách. Už to nie je v lesa a na vankúšoch, ale na strmých štítoch. Mat Schaer, mladý zajačik, ktorý si taktiež užil premiéru v Bratislave. Svoj freeride a bc part odpaľuje za hudby od Stevie Wonder - Lastime Paradise. Mat je hlavne freestyler, takže sa do clifov, skočiek a vyhadzovačiek vrhá rotačne. V Matovom profile je asi najviac držiek, ktoré sú fakt husté. Sylvain Bourbousson, The Cave Singers – Black Leaf. Slušný part na horách a k tomu pár jib trikov. Song pokračuje, mení sa jazdec Pat Burgener a jeho šialený doublecork.

Scotty Lago odpaľuje svoj part za tónov od Black Lips a songu mad Dog. Neskáču sa tu megarotácie, ale príjemné točky okolo 7, no hlavne diaľka a dopad do prašanu. Na scénu prichádza ďalší známy rider a to Bode Merrill a začína flipom na snowsurfe a one footvou frontside trojkou. Bay sa mu príjemne jazdilo, zahral Porter Robinson song Language. Mesto strieda hory a hlavne 50-50 bonk out je stylo. Bode naložil hlavne kopec one foot vecičiek ako na streete, tak aj na kickroch.

Prichádzajú čerešničky - Gigi Rüf. Hrá mu Gorillaz – Latin Simone. Veľký ujo, veľké hory a veľký snowboarding. Neskutočný štýl u Gigiho. Vo veľkom jazdení pokračuje Manuel Diaz. Autobus, Laax, Santigold – Disparate Youth a Nicolas Müller! Nechceme nikoho mystifikovať, ale to še nedá. Jednoducho treba vidieť. Nicovi jeden song na part nestačí, takže aj Lova andRockets – No New Tale To Tell. Záverečné titulky, Elliot Brood – The Valley Town. Pády a koniec. Krása a nádhera.

Interview s Nicom Müllerom, pýtal sa Peter Gerbel.

P: Čau Nico! Vitaj na Slovensku! Bol si tu už niekedy, alebo čo vlastne vieš o Slovensku?
N: Nie, toto je môj prvý krát, neviem toho veľa. Viem akurát, že ste kedysi boli Česko-Slovensko. Mal som jedného spolužiaka ktorého rodina bola z Česka a ďalšiu spolužiačku zo Slovenska a tomu chalanovi sa naozaj páčila a chcel s ňou chodiť ale pritom ju aj nemal rád lebo vravel, že nemá rád Slovákov, čo bolo celkom divné haha.

P: No hej to teda je divné. My máme s Čechmi veľmi dobré vzťahy. Ale počul si niečo o tom že Slovensko má dosť pekné hory a aj niekoľko veľmi pekných miest pre dobrý freeriding?
N: Hej o tom som vlastne počul a aj som videl zopár super fotiek. Možno by som sem rád niekedy zavítal.

P: Skvelé to by sme boli radi! Okej ako to teda zatiaľ išlo s vašou video tour?
N: Odštartovali sme svetovou premiérou v Zurichu, a tour sa naozaj začala v Insbrucku potom to bol Freiburg, Chur, St. Galen a teraz sme tu. Čiže naša 6. Zastávka.

P: A aké máš z Resonance tour zatiaľ pocity, nie je to predsa len náročné keď každá zo zastávok určite obnáša aj veľkú párty a všetko s tým spojené.
N: Hehe, no určite to nie je  zrovna najzdravšia časť môjho roka, ale už len to že chodíme z miesta na miesto a stretávame všetkých tých ľudí čo sú nadšení z videa mi dáva strašne veľa energie. Väčšinu sa snažím piť len pivo, nie veľa, tak akurát aby som si to v dobrej nálade užil, ale aby som zvládal ďalšiu premiéru na druhý deň niekde inde. Tak celkovo je to veľká sranda, aspoň chvíľu sa takto blázniť inak ako na doske.
Pozn. red. V Bratislave sa to veľmi nepotvrdilo a okolo 4 ráno sa na tanečnom parkete nachádzala celá crew povzbudená borovičkou s podporou zopár miestnych vytrvalcov.

P: Keď spomíname to bláznenie na doske, táto sezóna patrila tu v Európe k jednej z najlepších za posledné roky. Ako si ju vnímal ty, aj keď si ju pravdepodobne nestrávil celú len v Európe.
N: Tento rok to bol môj 13. video part pre Absinthe Films a vlastne 13. sezóna kedy som sa venoval točeniu celkovo. A bolo to vôbec prvý krát čo som natočil všetky moje zábery iba vo Švajčiarsku, presnejšie v okrese Graubünden kde žijem. Asi 70% záberov je z Laaxu, môjho domovského strediska a zvyšok v menších rezortoch na okolí. Nebol som nikde inde, bolo to ako keby sa mi splnil sen. Po prvý krát som tiež nešiel na Aljašku. Všetci boli na ceste ale ja som povedal, sorry chalani ja nikam nejdem zostávam doma, ja nepotrebujem ísť nikam :) Vlastne som bol chvíľu v Kanade na Travisovom Supernatural, a zostal som aj chvíľku po tom, ale bolo to tam vtedy nič moc tak som išiel naspäť domov.

P: A aké bolo teda točenie vo Švajčiarsku, bolo to čisto len o zábave a jazdení spotov čo poznáš, alebo boli aj momenty keď si to naozaj „pushoval“ a mal si možno aj strach?
N: Samozrejme že zábava je pre mňa vždy priorita číslo jedna. Išlo to tak postupne. December bol super skvelí. Jazdil som každý deň s kamošmi, žiadne filmovanie. Každú sezónu človek začína s tým, že si buduje silu, nielen fyzickú ale aj psychickú. Potom snežilo stále viac a viac.  A ani nevieš ako zrazu to príde k momentom, keď urobíš niečo o čom si ani veľmi nerozmýšľal, a len počuješ filmára kričať: „Kámo to bolo choré!“, a ja len že: “Fakt?!“.  Hlavné je aj tak aby si vždy každý deň na horách končil s veľkým úsmevom na tvári a chcel ísť jazdiť znovu ďalší deň!

P: Hovoril si o určitom vývoji počas sezóny. Aký bol ale tvoj vývoj v snowboardingu? Vidíš nejaké rozdiely v tom ako si sa rozhodoval pri jazdení keď si bol malý „gangster“ a teraz keď máš veľa skúseností?
N: Hm povedal by som že sa až tak veľa nezmenilo aj keď sa mi zdá že sa zmenilo všetko, pretože tak to predsa v živote je, život je zmena. Ale ako som povedal, príde mi to také isté, prídeš na horu, pripneš si dosku, prehráš si to v hlave povieš si že to dokážeš a potom to už len treba nechať ísť. Bolo to také isté odkedy som sa naučil svoj prvý trik, až po moment keď som natočil môj najlepší záber. Vždy tam bude to malé decko ktoré sa chce hlavne zabávať. To je to prečo máme všetci tak radi snowboarding a skateboarding. Veľa iných športov je príliš serióznych a často sa z nich tá zábava vytráca. Snowboarding ma vždy bral, lebo to čo robíš je kompletne na tebe.

P: A s kým si túto sezónu jazdil najviac keďže si bol len vo Švajčiarsku? Máš niekoho s kým sa ti jazdí najlepšie, s kým sa vieš navzájom najviac vyhecovať?
N: Wolle strávil nejaký čas v januári u mňa doma, to bolo naozaj skvelé. Potom som jazdil veľa s mojimi starými kamošmi, ktorý nefilmujú ani nemajú sponzorov. Vlastne jazdím rád s hocikým kto so mnou zdieľa tie isté hodnoty snowboardingu. Nemám rád, keď je v skupine niekto kto prehnane stresuje ohľadom nejakého záberu, alebo niečo podobné, to si radšej pôjdem zajazdiť sám. S Wollem to bolo super, ja som mu prial a podporoval ho aby mal čo najlepšie zábery a to isté robil on pre mňa. Vždy je dôležité jazdiť v dobrej zostave, pretože každý je odlišný a z toho prichádza najväčšia inšpirácia.

P: A aké to teda bolo jazdiť celú sezónu len v Laaxe? Nemáš pocit že to tam už celé poznáš? Je tam stále priestor na objavovanie niečoho nového?
N: Ja som vyrastal v Zurichu a keď som bol prvý krát v živote v Laxxe, mohol som mať už tak 15-16 rokov, a uvidel som tam tú rampu, povedal som si uáu, toto je to miesto kde chcem žiť. Tak som sa tam potom presťahoval, získal som prvého sponzora, a začal som cestovať po celom svete. Pred troma rokmi keď som si povedal, že chcem už byť konečne niekde doma, som si kúpil v Laaxe dom. Každý rok som tam mal sezónku a vždy tam bolo plno spotov na ktoré som sa stále len pozeral, lebo na ne bolo treba naozaj dobrú sezónu s veľa snehom. A tento rok to prišlo! Začalo snežiť fakt veľa a bol som z toho úplne nadšený. Ale nakoniec to bolo ešte väčšie prekvapenie. Asi 80% percent vecí čo tam mám natočených sú spoty o ktorých som pred tým ani netušil. Bolo fakt neuveriteľne veľa snehu. Dalo sa jazdiť všade, vo veľa údoliach ďaleko do strán od rezortu. Objavil som jedu úplne novú zónu čo končí ďaleko v lese, bolo to proste úžasné. Hlavne v januári som bol úplne „high“. Nemyslím tým žiadne drogy. Chodil som spať každý deň skoro, a tešil som sa na ďalšie ráno keď bude znovu všetko fresh a ako nové, bol som „high“ zo snehu.

P: Ok a čo takto ostatný jazdci vo videu? Je niekto kto ťa naozaj prekvapil?
N: Myslím že všetci to naozaj zabili, ale bol som veľmi unesený z Mattovho (Mat Schaer) partu . Progressoval naozaj každým rokom. Pamätám si ho ešte ako mladého fagana z ľadovca v Sas Fee, a naozaj som pozeral už vtedy. Tento rok je jeho part naozaj jedným z najlepších vo videu.

P: Povedz mi ako to vlastne prebieha pri točení takéhoto videa? Máte nejaký plán od začiatku, alebo len nasledujete sneh?
N: Pokiaľ nejde o nejaký špeciálny event ktorý mám už dlho v kalendári, tak väčšinou som tam kde je sneh. Tým je to väčšia zábava, len cestuješ, dokumentuješ všetko okolo jazdenia a pod. Čím máš menej plánov, o to otvorenejší môžeš byť všetkému čo sa ti počas sezóny naskytne. Plány väčšinou znamenajú len viac stresov.

P: Takže vlastne sa vždy riadite podmienkami, to je super. A je nejaké miesto, o ktorom vieš ale ešte si nemal možnosť zajazdiť si tam?
N: Jasné, Slovensko! :)

P: Myslím že si tu kedykoľvek viac než vítaný! Chcel som sa ešte spýtať, keď si už spomínal Supernatural, čo si myslíš o tomto smerovaní backcountry snowboardingu, o tejto akejsi väčšej komercializácii?
N: No komercializácia, tá asi kvôli tomu že to mal všetko pod palcom Red Bull. A bez nich by to asi ani nebolo možné uskutočniť, tak skvelo zdokumentovať, spraviť TV shows a všetko okolo toho. Myslím si že to bola jedna z najlepších vecí čo sa snowboardingu v poslednom čase stala. Snowboarding je predsa o stálej inovácií a prinášaní nových vecí, freestyle a napredovaní a to ho robí odlišným napríklad od slalomového lyžovania, kde len zbieraš sekundy a body.

P: Takže myslíš že tento vývoj prinesie bo backcountry aj viac nových mladých tvárí. Doteraz to bolo predsa tak, že mladí snowboardisti sa do toho vášho sveta museli prepracovať cez nekonečné jazdy snowparkmi, závodmi a až neskôr v ich kariére sa im podarilo dostať k samotnému točeniu videí v backcountry.
N: To je dobrá otázka. Naozaj dúfam že to tak bude. Ja som tiež začínal na závodoch, postupne po viacerých rokoch to ale začne byť stále o tom istom. Air & Style rok čo rok, už som ani nemal dosť času na to trénovať pretože som začal veľa filmovať. Až prišiel moment, keď som si povedal: „Ok, už toho bolo dosť, je na čase aby som z toho kolotoča vystúpil a prenechať miesto pre novú generáciu chalanov.“ Pre mňa bolo filmovanie obrovská vec od začiatku, ľudia vždy vychvaľovali moje video party, a bol to skvelý pocit. Tak som si hovoril, že prečo vôbec ešte chodím na tie závody. A na druhej strane sú tu ľudia, ktorí to síce naozaj zabíjajú na závodoch, ale nespravia už ten krok ďalej k filmovaniu. Pokiaľ nie sú Shawn White, ktorý vyhráva stále, tak to naozaj nemá tak dlho zmysel. Ak si chce jazdec udržať dobrú kariéru a ukazovať svetu, že sa na tej doske ešte stále baví, tak musí stále nachádzať nové smery ktorými to dokazovať. Značky, ktoré reprezentujeme predávajú práve tú zábavu a sny. Ak by som hovoril že snowboarding je na hovno, nikto by si dosky nekupoval a ja by som nebol schopný cestovať a jazdiť :) Jeden zlý príklad je napríklad Kevin Pearce, môj veľmi dobrý kamoš. Vyhral TTR dva krát, a ja som mu hovoril, kámo už naozaj nemusíš robiť nič viac, choď a jazdi prašan. Ale on chcel ísť silou mocou na olympiádu a nejaký čas pred tým bol zranený a zrazu keď, sa vrátil, všetci robili double corks. A vtedy to začal príliš tlačiť, podľa môjho názoru, zo zlých príčin (Kevin sa v roku 2009 veľmi vážne zranil, práve pri tréningu na olympiádu, a bol v ohrození života).  Týmto som chcel povedať ž e v snowboardingu nepotrebujete nikomu nič dokazovať. Samozrejme, že každý snowboardista sa s obrovskou radosťou zúčastní Air & Style, alebo niečoho podobného, ale koniec koncov je to všetko o tom mať zábavu pri jazdení na tvojej obľúbenej hore, freeriding je to najviac čo môže byť!

P: Veľká pravda. A čo vravíš na to že už aj X-Games implementovali ich formát Real Snow Backcountry. Predsa len si si tam tento rok nepočínal najhoršie :) (Nico v tejto súťaži získal zlato a šek na 50,000$). Ako to celé prebiehalo?
N: Ako som už povedal pred pár rokmi som si povedal, že mi závodov už stačilo. Ale keď som dostal v lete pozvánky na Supernatural a potom Real Snow, povedal som si prečo nie, to je to čo ma baví tak som z toho bol celkom nadšený. S Real Snow som mal veľké šťastie aj vďaka tomu, že začalo snežiť tak skoro a nemusel som nikam cestovať. Ak by som musel pravdepodobne by som nikdy nevyhral. A filmovať vo Švajčiarsku som chcel tak či tak, takže to všetko do seba zapadalo. A je to tiež niečo nové ako sa ukázať viac ľuďom, pretože všetci poznajú z X-games slopestyle, rampu a podobné veci, ale toto otvorilo znovu nové možnosti. Často, keď sa ma ľudia pýtajú čo v živote robím, vôbec tomu nerozumejú. Keď poviem že som snowboardista tak si myslia, že som inštruktor alebo slalomársky pretekár. Ja ale poviem nie, ja filmujem. A oni si myslia, že asi nejaké dovolenkové videá domov pre mamu haha. Proste to nemajú odkiaľ vedieť. Takže toto ukazuje viac ľudom ako v snowboardingu pôsobím. A tie prize money boli tiež veľkou motiváciou.

P: Takže myslíš že toto je ďalší vývojový krok v snowboardingu, a bude to tlačiť viac jazdcov do backcountry?
N: Myslím že to je každého osobná záležitosť. Poznám veľa ľudí ktorým sa to nepáči a nesúhlasia s tým, ale ja si myslím že je to veľmi dobrá vec a uvidíme ako sa to v budúcnosti vyvinie.

P: Ok, super. Díki moc za rozhovor. Myslím že najlepšie bude dokončiť jeho zvyšok na bare. Musíš pred tým ale niečo skúsiť, volá sa to borovička!

Video Resonance od Absinthe Films je ďalším skvelým kúskom, ktorý by vám nemal chýbať vo vašom domácom archíve. Kúpou originálneho DVD podporíte filmárov, produkovanie videí, tours, jazdcov a všeličo možné. Video Resonance si môžete kúpiť prostredníctvom Absinthe shopu, alebo aj na iTunes. Prajeme príjemné pozeranie.

Hodnotenie:

Komentáre

0 komentárov
Aby si sa mohol zapojiť do diskusie musíš sa prihlásiť, ak ešte nie si registrovaný/á tak sa registruj tu, ak si registrovaný/á môžeš sa zúčastniť súťaží, hlasovať, predávať veci v bazári.
Bez prihlásenia môžeš komentovať prostredníctvom tvojho facebook konta!