Soňa Kršňáková - prešovská surferka vyrábajúca vlastné dosky

Soňu Kršňákovú poznáme hlavne zo zimných sezón. Mladá Prešovčanka však okrem snowboardingu miluje aj surfing. Ako jediná baba zo Slovenska vlastní ISA licenciu, pracovala vo wavegarden a momentálne surfuje v netradičnej lokalite a to Kanade. A nie len surfuje.

BLF: Ahoj Soňa, niekto ťa pozná, niekto nie. Predstav sa nám, opíš sa. Odkiaľ si, čo si robila, a čo robíš teraz. K podrobnostiam sa dostaneme. Už dlhšiu dobu nie si na Slovensku, ale beháš po svete. Ako je to v zime a ako je to v lete? Kde si všade už bola? Cez leto ťa vnímame ako surferku. Máš k surfingu blízko? Predsa len baba zo Slovenska.

Soňa: Zdravím Boardlife. Ako by som sa predstavila.. . Naši mi dali meno Soňa, tak to mi ostalo až doteraz. Mám 25 rokov a ešte stále neviem, kde sa usadím. Pochádzam z ďalekého východu z „dedinky“ Prešov, kde som vyrástla. Už od malička mám vášeň k umeniu a športu. Vyštudovala som dizajn na univerzite v Košiciach, ktorému sa stále venujem, no viac ako freelancer. Už dlhšiu dobu cestujem a popri tom pracujem, spoznávam krajiny a ľudí vo svete. Nesnívam o živote, ale žijem svoj sen. Pred 6-timi rokmi som prvýkrát odišla pracovať do zahraničia počas letných prázdnin. Kamarát mi dohodil kontakt na windsurfovú školu na gréckom ostrove Rhodos. Po úspešnom Skype pohovore som sa zbalila a vyrazila na dobrodružstvo. Vždy ma lákali boardové športy a naučiť sa surfovať bol vždy môj sen. Tam som strávila dve sezóny a okrem windsurfingu som sa naučila kiteboardovať. Neskôr som skúsila študijný program v Portugalsku a tam to všetko začalo. Skúsila som surfing, ktorý mi z týchto board športov učaroval najviac. V Portugalsku som strávila asi rok. Potom surfing v slnečnom Maroku, či v studenom Anglicku. Tak som sa dozvedela o prvej wavegarden na svete pre verejnosť, ktorú otvorili vo Wales. Tam som dostala job ako vedúca v surfshopu. Za nejaký ten čas mi schválili pracovné víza do Kanady, o ktoré som požiadala. Aj keď vo Wales sa mi veľmi páčilo, rozhodla som odísť na druhý koniec sveta. Takáto príležitosť sa predsa neodmieta. Kanada je snom snáď každého, kto ma rád snežné športy. Okrem surfingu sa venujem aj snowboardingu a celú zimu trávim na horách. Ako jedna z mála báb na Slovensku mám surfingu veľmi blízko. Nie je to len šport ale life style. Vo vode trávim doslova každý deň v práci, alebo po práci. Pracujem ako surfový inštruktor na Vancouver Islande. Oceán je moja posilka a denná rutina.

BLF: Vráťme sa ešte do Walesu. Povedz nám niečo o wavegarden. Jazdila si na umelých vlnách? Aké je to jazdenie, dá sa to porovnať s oceánskym? Aké sú hlavné rozdiely a čo je rovnaké oproti klasickému oceánu?

Soňa: Firma Wavegarden je skupina španielskych inžinierov, ktorí pracovali dlhé roky na inovácii testovacej lagúny, ktorá vytvára umelé vlny. Prvá lagúna pre verejnosť bola otvorená minulé leto vo Wales. Musím uznať, že práca vo Wavegarden mi dala veľa. Spoznala som kopec ľudí z celého sveta, aj samotných inžinierov a pro-riderov. Ako zamestnanci sme mali vyhradený čas na surfovanie pred a po práci, čo bolo úžasné. Je to veľmi podobné surfovaniu v oceáne čo sa týka pádlovania, chytenia vlny a samotná jazda. Vlny sú 0,7 m a 1,85 m vysoké a sú generované každú minútu. Zaručené podmienky na učenie a trénovanie, čo aj mne osobne dalo veľa. Hlavný rozdiel s oceánom je to, že tam sa podmienky vždy menia a nie vždy sú dokonalé, no ak sú, tak sa to porovnať s „bazénom“ nedá. Predsa je to oceán, ktorý bol ďaleko len 2 hodiny autom, takže ani to sme nevynechali.

BLF: Ako surfový inštruktor potrebuješ nejakú kvalifikáciu a osvedčenie, ty máš tuším nejaký preukaz. Ako si sa k nemu dostala?

Soňa: Aby ste sa stali surfovým inštruktorom a mohli učiť všade vo svete potrebujete medzinárodný ISA (International Surfing Associatio) kurz, na ktorý som sa už dlhšie chystala. No až tu v Kanade som si ho konečne urobila, keď že som to mala „pod nosom“ na lokálnej pláži kde učím celé leto. Čo sa týka slovenských inštruktorov, tak ich môžeme spočítať na jednej či dvoch rukách. Teší ma, že sa slovenská surfová komunita čím ďalej tým viac rozrastá a že som pravdepodobne prvá inštruktorka žena, ktorá patrí pod ISA.

BLF: Ok z Walesu tvoje cesty viedli kam?

Soňa: Surfovať v Kanade sa dá len na východe okolo Nova Scotia a na západnom Vancouver Islande. Najznámejšie surfové spoty sú medzi mestečkami Tofíno a Ucluelet, kde momentálne žijem a pracujem. Musím sa priznať, že toto miesto je určite jedno z najkrajších na svete. Surfing je tu veľmi mladý, no postupne sa rozrastá. Je tu dokopy asi 10 surfových škôl. Spoty sú veľmi bezpečné, pieskové pláže (beach break), ktoré sú vhodné pre začiatočníkov. Surfing v lese s veľrybami a mrožmi je tu na dennom poriadku a občas nejaký ten medveď prebehne po pláži. Je to tu čistý „wildlife“. Nie je to síce Pipeline na Hawai, ale surfovať sa tu dá skoro každý deň. Nebol zaznamenaný žiaden útok žralokom v histórii. V zime sú vlny väčšie, silnejšie, no v lete je zase teplejšie a vlnky menšie. Teplota oceánu sa pohybuje okolo 8-16 stupňov, čo znamená, že v 4/3-5/4mm neopréne je to fajn - „cold feet surfing“ (lepšie by bolo bez, no ale nemôžete mať všetko) Aspoň to tu nie je také preľudnené. Najprv vás chodidlá nachvíľu zabolia, no potom ich už necítite tak je to fajn.  Je tu takisto veľa sponzorovaných surferov, ktorí si to užívajú hlavne v zime. A komu je zle, si môže zabehnúť dole do Californie, ktorá zase nie je až tak ďaleko. Takže zatiaľ jedno z TOP miest na život. Ak máte vášeň pre šport , ani studený oceán vás neodradí.

BLF: Čo všetko sa dá ešte robiť na mieste, kde žiješ? Nejaké miesta na skateboarding, alebo wakeboarding. Čo robíš najradšej mimo práce surfovej inštruktorky.

Soňa: Samozrejme nie je to všetko len o surfingu. Je tu obľúbený športový rybolov, turistika a kayaking. Máme tu lyžiarske stredisko Mount Washington, kde je v zime dosť snehu. Čo sa týka skateboardingu tak je tu zopár lokálnych skateparkov a bazénov, ale nič veľké ako vo Vancouvri, tam je to určite iná liga. Vo voľnom čase si idem zasurfovať s kamošmi čo sa snažím každý deň. Ak nie sú dobré podmienky tak si idem zapádlovať na SUP, alebo na huby, či pozorovať medvede ako chytajú lososy počas odlivu. Popri práci pomáham opravovať surfy v ateliéry a učím sa shapovať, čo ma veľmi baví.

BLF: Porozprávaj nám niečo o shapingu dosiek, ako si sa k tomu dostala, aké zručnosti na to treba a tak ďalej. Už si si vyrobila vlastnú dosku?

Soňa: Kamoš, ktorého som tu spoznala ma naučil ako opravovať surfy a takto sa pripraviť na shapovanie. Spoznala som tu najstaršieho kanadského shapera , kde som v jeho ateliéry pracovala na svojom prvom projekte. Shaping nie je taký jednoduchý ako sa zdá, hlavne keď ste sfetovaní z resinu. Chce to precíznosť a veľa času, ale stojí to za to. Ja som vyštudovala dizajn, čo mi dalo veľa zručností. Neočakávala som žiadnu výhru po prvýkrát, ale musím sa priznať, že som s výsledkom spokojná. Je to skvelý pocit jazdiť na svojej vlastnej doske a ešte ak patrí medzi obľúbené. Surfing a dizajn sú moje najväčšie hobby, takže sa mi plní veľký sen..

BLF: Ako prebieha výroba dosky? Popíš taký zrýchlený proces od návrhu, testovania až po samotnú realizáciu.

Soňa: Najprv si vyrobíte šablónu z dýhy, kde sú vyznačené všetky dôležité rozmery, ako aj veľkosť „rockeru“ a umiestnenie plutvičiek (fins). Potom si z PU (typického materiálu pre fiberglass dosky) vyrežete tvar pomocou šablóny. Tak začína tvarovanie, ktoré zaberie dosť času. Musí byť detailne precízne a symetrické, alebo aj malá odchýlka môže zmeniť funkciu dosky. Špeciálnou žiletkou vytvarujete „rocker“ dosky a tak zaoblíte hrany surfu. Ak je doska dokonale vytvarovaná, umiestníte plutvy. Potom začína stresujúce laminovanie (glassing) . Stresujúce vravím preto, lebo je časovo obmedzené a ak sa niečo nepodarí, celá doteraz vykonaná práca, môže skončiť na zmar. Počas laminovania sa môžete umelecky pohrať s farbami a urobiť si vlastný dizajn. Po niekoľkých vrstvách a etapách laminovania to na záver vybrúsite a vyleštíte do krásy. Tak prichádza najlepšia časť - voskovanie a hor sa na vlny. Tak zistíte, že tie hodiny strávene v „shaping bay“ boli k ničomu, alebo naopak, že je to mega doska a že ste si ju vyrobili sami.

BLF: Niečo na záver? Plány do budúcich dní, týždňov a rokov?

Soňa: Momentálne žijem vo svojom mini karavane a brázdim kalifornské cesty na dlho plánovanom roadtripe popri pobreží z Kanady do Ameriky. Zatiaľ som bola v Homboldte, kde je veľmi veľa dobrých spotov a veľa žralokov. Tak som sa zastavila na známom point breaku Point Aréna. Dole do San Francisca a Santa Cruz, kde som surfovala na známom Steamer Lane. Tak sme sa zastavili na slávnom Mavericks, ktorý pozná asi každý. Momentálne brázdim cesty v Los Angeles smer San Diego. Odtiaľ letím do teplého Mexica vidiet Puerto Escondido a Pescuales. Potom naspať do Cali a tak Canady, kde budem tráviť zimu, pravdepodobne Vancouver, kde budem pracovať v oblasti dizajnu a voľné chvíle tráviť vo Whistleri. Zatiaľ sa domov nechystám, takže nejakú dobu tu ešte pobudnem. A pozor tí, ktorí sa tu chystáte na Working Holiday víza, lebo ak tu raz prídete, už nikdy nebudete chcieť odísť. :)